Martin a jeho silný príbeh. Ukončené!
Ahojte priatelia, dostali sme prosbu o zverejnenie príbehu. Keď sme si to prečítali, nechcelo sa nám to ani veriť... Malý-Veľký Martin, ktorý má už teraz 15r., si toho už od narodenia prežil viac než dosť... Prečítajte si tento nový, silný príbeh a pomôžte, ako viete... Každé EURO, ale aj každé zdieľanie, mu pomôže. Vopred každému ĎAKUJEME.
Príbeh overený od 10.6.2024 do 1.7.2024.
Ukončené, vyzbieralo sa neuveriteľných 2 304€
Ďakujeme za zdieľania a všetky príspevky.
Dobrý deň, chcela by som vám napísať príbeh môjho jediného syna. Volá sa Martin a má 15 rokov. Synček sa mi narodil v 7 mesiaci, takže bol predčasné dieťa, bol v inkubátore 3 hrozné mesiace. Po 3 mesiacoch nám ho konečne pustili domov a vtedy sa začalo niečo hrozné, začal plakať každý deň, pohotovosť nás už čakala, presne vedeli že kedy prídeme. Po niekoľkých mesiacoch mu pani neurologička zistila sekundárnu epilepsiu lebo si škriabal tvár až do krvi... Trvalo to 3 roky, potom po všelijakých cvičeniach, parafinou nám povedala, že syn má deckú mozgovú obrnu... Môj synček je ležiaci, ale krásne rozpráva, počíta, chodí do školy. Keď tá epilepsia zmizla, všetko bolo úplne iné, rástol ako z vody, žiadne problémy sme s ním nikdy nemali, napriek tomu že je ležiaci, ale minulý rok v októbri si manžel všimol, že jeden semenník má väčší, než ten druhý. Hneď som sním išla k urológovi, ten ma v ten deň poslal do Prešova. Manžel bol v práci v Nitre, pracoval ako každý iný chlap... V Prešove mi povedal pán doktor že chlapec má choré vajíčko, že má nádor... Bol to pre mňa šok, ale poslal náš domov, že operovať budú až o mesiac, ale synček za ten mesiac začal mať príznaky, kašeľ, ktorý sa nedal mesiac liečiť. Chodili sme každý deň k lekárke, tá nás ani už ošetriť nechcela. Potom nám pani pľúcna lekárka predpísala inhalátor a sprej, ale ani to nepomohlo, až kŕčna pani doktorka, ktorá mu dala slabé lieky na alergiu, až to konečne zabralo a o týždeň bol operovaný v Prešove. Tam mu celý semeník vybrali a po týždni, sa začala u nás doma katastrofa, syna začalo bolieť celé telo, nespal ani 5 minút, vôbec nič, chodili sme k našej lekárke, kde chlapček v kočíku plakal od bolesti a ona si nás ani nevšimla, vôbec ho ani neobzrela. Len nás posielala od dverý, k dverám a zbytočne!!! Tak som našej lekárke povedala, aby mu vzala krv a vyšetrila lebo chlapec od bolesti už nevládze, tak povedala že to nie je jej práca a krv nevzala... Dva mesiace bol syn v bolestiach, každý deň chirurgia, robili len rengeny, že zlomená ruka, potom prasknutá kosť, dali mu ortézu, nič nepomáhalo, potom na chirurgii nám povedali, že chlapec klame, že si bolesť len vymýšľa... Tak to som už nedala, bola som na dne, pozerať sa na ležiace dieťa, ako trpí, ako každý deň od rána do rána len plače... Objednala som sa sama do Košíc, tam nás hneď vzali, keď počuli že mal zhubný nádor semenníka, tam mu vzali krv a po dvoch dňoch nám volali, že okamžite hospitalizovať na onkológii... Po týždni na onkológii, mu spravili CT vyšetrenie a prišiel ten najhorší deň v mojom živote, metastázy v panve a v rukách, rakovina kosti, hneď sa začala chemoterapia, po týždni mu začali vypadávať vlasy... Ja som sa zrútila, ostal s ním, teda na onkológii manžel... Pre chorobu nášho synčeka stratil prácu, po dvoch týždňoch, operácia srdiečka, kde mu zaviedli hadičky na chemoterapiu. Hneď ďalší týždeň operácia chrptice, kde mali podozrenie na nádor v chrptici... Po histológii prišli výsledky, že to bol veľmi starý zápal, ktorý mu vyžieral 7 stavec v chrbte... Vymenili mu v chrptici kosť... Synček mal 38 kíl, za mesiac čo ležal na onkológii, schudol na 26 kg. Chemoterapia ho viac ničí, ako tá zákerná choroba. Nemocničnú stravu vôbec nechce... Keďže sme so Svidníka a syn je na onkológii v Košiciach, je nám to ďaleko 120 km a nemám nato finančné prostriedky... Ja poberám opatrovateľky príspevok, s ktorého platím nájom, stravu, školu, šeky, ako každý iný človek... Doma mám ešte mladší dcéru, ktorá chodí do školy. Na onkológii bol za synčekom osobne bývali ex prezident p. Kiska, ktorý plakal nad mojím synčekom... Ešte raz veľké ďakujem, pán Kiska, je to človek s veľkým srdcom... Preto prosím ľudí o pomoc pre môjho syna, ktorý nepríma vôbec nemocničnú stravu, len stravu s domu, keď mu navarím a osobne donesiem... Lenže nemám to blízko... Preto naozaj prosíme dobrých ľudí o pomoc, aby sme sa vedeli a mali začo dostať za našim chorým synčekom...
Ďakujeme naozaj každému, za každé jedno euro, ktoré pomôže chorému onkologickému chlapcovi, ktorý ma aj mozgovú obrnu...
Budeme vďačný aj za každé zdieľanie nášho príbehu. ĎAKUJEME
Transparentný účet: SK63 8330 0000 0022 0194 2415
Swift/BIC: FIOZSKBAXXX
Variabilný symbol: 196196
Chcete pomôcť anonymne: SK38 8330 0000 0023 0197 1205
Nezabudnite na variabilný symbol.
