Autíčko pre Rebeku

Ahojte priatelia,

máme tu nový a smutný príbeh maličkej Rebeky. Čaká nás úplne nová, možno nezvyčajná výzva, dokážeme pomôcť rodinke aby sa vedela komfortnejšie a rýchlejšie dostať kam potrebuje? Alebo sa nájde niekto kto by vedel darovať schopné autíčko? Viac o jej príbehu sa dočítate nižšie... Vopred každému ďakujeme za každú pomoc a za každučké zdieľanie...

Volám sa Rebeka Mia, narodila som sa 11.4 2019. Vypýtala som sa na svet presne o 6 týždňov skôr ako som mala a teraz je zo mňa už 17 mesačná slečna. Môj príchod na svet bol dosť ťažký. Hneď po narodení ma museli oživovať a skončila som na JIS-ke. Od toho dňa sa mi začal kolotoč vyšetrení. Nemala som priechodnú jednu nosnú prepážku, potrebovala som kyslík. V inkubátore ma mamička musela sondovať, lebo som nedokázala udýchať papanie z fľaše. Na druhý deň mamičke povedali, že nemám výbavný červený reflex a potrebovala som operáciu očičiek. Za pár dní prišli ďalšie zlé správy ako podozrenie na downov syndróm, krvácanie do mozgu, veľký hypotonus. Ako 2-týždnová som podstúpila dve operácie očiek, našťastie však dopadlo všetko dobre. Vďaka týmto operáciám som schopná rozlíšiť svetlo a tmu. Aj z takého malého pokroku sa spolu s mamkou veľmi tešíme. Môj stav sa začal postupne zlepšovať. Mamička ma začala kŕmiť striekačkou, ktorou ma musí kŕmiť doteraz. Po dvoch mesiacoch v nemocnici nás konečne pustili domov. Aby toho však nebolo málo, zistili mi minulý rok pred Vianocami, že nepočujem. Naslúchacie aparáty mám už doma, ale čakáme na druhé nastavenie. Veľmi sa teším na deň, kedy budem počuť svojich rodičov a sestričky. Každý deň doma cvičíme vojtovú metódu a orofaciálnu stimuláciu. Cez leto sme boli na rehabilitačnom pobyte v Tetise v Dunajskej Lužnej, kde som dokázala spraviť aj nové pokroky. Samozrejme, nemám problém len s pohybom, ale aj so žuvaním jedla, pri ktorom mi mamka všemožnými spôsobmi pomáha. Maratón kontrolných vyšetrení je u nás na dennom poriadku, pretože navštevujeme veľa špecialistov - neurológov. Najviac času trávime s mamkou na Kramároch, kde som si všetkých obľúbila a našla aj nových kamarátov. Keďže musíme s mamkou často do nemocnice v Bratislave, náš najväčší problém je auto. Mamka s ockom sa vždy veľmi snažia vybaviť nám odvoz do nemocnice a takisto aj domov. Bohužiaľ, nie vždy to ide a tak cestujeme autobusom. Čudovali by ste sa, ale nie každý autobus vezme kočiarik. Neverili by ste, koľkokrát sme museli tých 90 km cestovať celý deň, čakať na autobusy a dúfať, že nás vezmú. Je to pre mňa vždy úmorná cesta. Často dávam mamke najavo svoju nespokojnosť, aj keď viem, že ona na tom nie je lepšie ako ja. Uvedomujem si, že nové auto je drahé, mamka s ockom dávajú všetky peniažky na súkromné rehabilitácie a na auto už neostane. Preto by som chcela požiadať o pomoc Vás. Moji rodičia sa snažia postaviť ma nôžky, aby som mohla behať ako zdravé detičky, robia všetko pre to, aby som mala plnohodnotný život. Preto Vás prosím, pomôžte mi aspoň k lepšiemu a rýchlejšiemu cestovaniu za mojim zdravím.

Naše číslo účtu je:

SK04 1100 0000 0080 1421 8808